Možno si lenivý. Vybavené. Ďalší.
Ale ak nechceme diagnostiku od tvojej mamy, podľa ktorej by sa polovica ľudského správania dala vysvetliť slovami „lebo sa ti nechce“, môžeme sa na to pozrieť trochu lepšie.
Pretože medzi „viem, čo mám urobiť“ a „urobím to“ sa toho môže diať prekvapivo veľa.
Možno to v skutočnosti vôbec nechceš
„Chcem začať cvičiť.“
Naozaj?
Alebo chceš vyzerať dobre, nebyť zadýchaný po troch schodoch a mať pocit, že sa o seba staráš, ale samotná predstava, že budeš trikrát týždenne dvíhať železo v miestnosti plnej spotených ľudí, ťa absolútne nezaujíma?
To je celkom podstatný rozdiel.
Možno nechceš podnikať. Možno chceš slobodu. Možno nechceš povýšenie. Chceš viac peňazí alebo uznania. Možno nechceš „pracovať na vzťahu“. Chceš blízkosť, ktorá v ňom momentálne nie je.
Niekedy si vyberieme jeden spôsob, ako sa dostať k tomu, čo chceme, a potom sa mesiace trestáme za to, že sa nám doň nechce.
Ak niečo už pol roka „strašne chceš“ a neurobil si smerom k tomu absolútne nič, možno je čas položiť si otázku, ktorá trochu uráža ego:
Chcem to vôbec ja?
Alebo je to ďalšie „mal by som“
Mal by som viac zarábať. Mal by som schudnúť. Mal by som mať vlastné bývanie. Mal by som byť ambicióznejší. Mal by som viac cestovať. Mal by som začať podnikať. Mal by som mať hobby, ideálne také, ktoré dobre vyzerá na fotkách.
Otázka je: kto to povedal?
Pretože pod „mal by som“ sa dá pochovať prekvapivo veľká časť života. Naháňaš cieľ, ktorý ťa príliš nezaujíma, nedarí sa ti k nemu prinútiť a následne sa ešte obviníš z nedostatku disciplíny.
Efektívne.
Skús si pri svojom cieli položiť jednoduchú otázku: Keby odo mňa toto nikto neočakával a nikto by sa nikdy nedozvedel, že som to dosiahol, chcel by som to stále?
Ak nie, možno nepotrebuješ lepší habit tracker.
Možno potrebuješ iný cieľ.
Alebo to chceš. Len nechceš tú nepríjemnú časť.
Chceš poslať životopis. Nechceš dostať odmietnutie. Chceš začať podnikať. Nechceš cítiť neistotu. Chceš povedať nie. Nechceš, aby sa druhý človek nahneval. Chceš niečo vytvoriť a ukázať svetu. Nechceš zažiť moment, keď sa na to niekto pozrie a povie: „Meh.“
Úplne pochopiteľné.
Tak čakáš, kým budeš pripravený. Sebavedomejší. Pokojnejší. Motivovanejší. Kým prestaneš pochybovať.
Mám zlú správu.
Možno budeš čakať *pip* dlho.
Čo ak sa nepotrebuješ prestať báť?
Máme zvláštnu predstavu, že najprv sa musíme dať psychicky do poriadku a až potom môžeme robiť odvážne veci. Najprv odstránim strach. Potom získam sebavedomie. Potom budem pripravený. A potom konečne urobím tú vec.
Veľká časť života však funguje presne opačne.
Pošleš životopis so strachom. Povieš nie a žalúdok sa ti stiahne. Zverejníš svoju prácu a nasledujúcich dvadsať minút budeš mať chuť vyhodiť telefón z okna. Urobíš prvý krok a stále nebudeš vedieť, či to celé dopadne dobre.
Strach nemusí odísť, aby si sa mohol pohnúť.
A toto je podľa mňa jedna z užitočnejších vecí, ktoré sa môžeme naučiť: nečakať od vlastnej hlavy povolenie zakaždým, keď chceme urobiť niečo dôležité.
Možno si z jednej úlohy vyrobil obludu
„Musím rozbehnúť podnikanie.“
Výborne. Čo presne máš teda dnes o 14:00 urobiť?
Rozbehnúť podnikanie?
Mozog miluje takéto úlohy. Sú konkrétne asi ako „daj si život dokopy“.
Pod tým sa môže skrývať web, produkt, cena, živnosť, logo, klienti, Instagram, účtovník, marketing, obchod, faktúry a ešte sedemnásť vecí, na ktoré si zatiaľ ani nepomyslel. Takže otvoríš notebook, pozrieš sa na túto mentálnu kopu bordelu a o dvadsať minút vieš všetko o rozvode nejakej herečky, ktorú ani nesleduješ.
Mozog 1 : podnikanie 0.
„Rozbehnúť podnikanie“ nie je úloha. „Napíšem trom potenciálnym klientom“ je úloha.
Ak niečo odkladáš, skús prestať plánovať celú vojnu a povedz si, čo je najbližší fyzicky vykonateľný krok.
Ale najprv si potrebuješ kúpiť nový diár
Samozrejme.
A stiahnuť Notion template.
Pozrieť si tri videá o produktivite.
Farebne rozdeliť kalendár.
Nastaviť si morning routine.
Možno kúpiť peknú fľašu na vodu, pretože bez hydratácie sa očividne nedá poslať ten e-mail, ktorý odkladáš od februára.
Prokrastinácia vie byť neuveriteľne produktívna 😊
To je na nej krásne.
Môžeš celý deň robiť veci a pritom sa dokonale vyhnúť tej jednej, ktorú nechceš urobiť.
Preto sa namiesto „Ako budem produktívnejší?“ niekedy oplatí opýtať:
Čomu sa tak usilovne vyhýbam?
Pretože prokrastinácia často nie je problém s kalendárom
Je to problém s tým, čo cítiš, keď máš tú vec urobiť.
Nuda. Neistota. Hanba. Strach. Pocit, že nevieš, čo robíš. Možnosť zlyhania. Možnosť úspechu a všetkého, čo by nasledovalo potom. Alebo obyčajné „fakt sa mi do toho nechce“.
Takže začneš riešiť time management.
Je to elegantné. Problém už nie je „bojím sa poslať svoju prácu človeku, ktorého rešpektujem“. Problém je „potrebujem lepšie optimalizovať svoj workflow“.
To znie podstatne profesionálnejšie.
A hlavne nemusíš poslať tú prácu.
A možno má tvoje nerobenie veľmi dobrý dôvod
Ak niečo nerobíš, neznamená to automaticky, že si slabý, lenivý alebo sabotuješ vlastný úspech. Niekedy má tvoje správanie úplne logickú funkciu.
Chráni ťa.
Keď neposielaš životopisy, nemôžu ťa odmietnuť. Keď nezačneš podnikať, nemôžeš zlyhať. Keď nepovieš, čo potrebuješ, nemusíš riskovať konflikt. Keď sa nerozhodneš, nemôžeš urobiť zlé rozhodnutie.
Samozrejme, má to drobný vedľajší efekt.
Nič sa nezmení.
A preto môže byť oveľa zaujímavejšia otázka než „Prečo som zase nič neurobil?“ táto:
Pred čím ma moje nerobenie chráni?
Čakanie na motiváciu je celkom odvážna stratégia
Motivácia je príjemná. Keď príde, využime ju.
Len by som jej nezverovala riadenie firmy.
Má totiž veľmi flexibilnú pracovnú dobu a občas sa neukáže dva týždne.
Ak budeš robiť dôležité veci iba vtedy, keď sa na ne cítiš, odovzdávaš veľkú časť svojho života momentálnemu psychickému počasiu. Dnes sebavedomie. Zajtra únava. Pozajtra existenciálna kríza, pretože niekto neodpovedal na správu.
Nemusíš preto zakaždým riešiť: „Ako sa namotivujem?“
Skús: „Čo chcem urobiť, aj keď sa mi dnes nechce?“
To je oveľa menej sexy.
A bohužiaľ oveľa použiteľnejšie.
Hodnoty nie sú vision board
Keď hovorím o hodnotách, nemyslím tým zoznam pekných slov napísaných béžovým fontom: sloboda, láska, autenticita, rast.
Hodnota má byť použiteľná.
Ak tvrdíš, že je pre teba dôležitá sloboda, ako sa to prejaví v rozhodnutí, ktoré robíš dnes? Ak je pre teba dôležitá tvorivosť, kde je v tvojom týždni? Ak hovoríš, že ti záleží na zdraví, čo z toho vyplýva dnes večer?
Cieľ môžeš splniť. Hodnota je smer, ktorým sa rozhoduješ ísť opakovane.
A práve preto môže fungovať aj v deň, keď motivácia odišla na dovolenku.
A potom je tu tá otravná vec menom zodpovednosť
Môže existovať sto úplne legitímnych dôvodov, prečo si niečo ešte neurobil. Peniaze. Deti. Únava. Strach. Nedostatok času. Zlá skúsenosť. Reálne riziko. Psychické alebo fyzické vyčerpanie.
Má zmysel im rozumieť.
Nemá zmysel predstierať, že neexistujú.
Ale po všetkom tom porozumení zostane jedna otázka, ktorej sa veľmi ťažko vyfilozofuješ:
Dobre. A čo s tým teraz urobíš?
Nie čo by si mal urobiť. Nie čo by som urobila ja. Nie čo ti odporúča internet.
Ty.
Možno nepotrebuješ nový život. Potrebuješ poslať ten (po***) jeden e-mail.
Nemusíš sa stať disciplinovanejším človekom. Nemusíš definitívne poraziť prokrastináciu. Nemusíš si vybudovať železnú vôľu, vstávať o piatej, meditovať, písať gratitude journal a následne vliezť do vane s ľadom.
Možno si iba príliš dlho myslel, že najprv sa musíš cítiť pripravený, aby si mohol konať.
Nemusíš.
Skús si namiesto toho položiť tri otázky: Čo je pre mňa dôležité? Čomu sa teraz vyhýbam? Aký je najmenší konkrétny krok, ktorý môžem urobiť dnes?
A potom príde tá technologicky najpokročilejšia časť celého procesu.
Urob ho.
Aj keď sa ti nechce. Aj keď sa bojíš. Aj keď ešte nevieš, čo bude nasledovať.
A ak je tým krokom e-mail, ktorý máš otvorený v konceptoch od februára, prosím ťa:
Pošli ten e-mail.