„Neviem.“
Jedna z najotravnejších odpovedí, ktoré si človek môže dať. Pretože keby si vedel, čo chceš, mohol by si aspoň začať riešiť, ako sa tam dostať. Lenže nevieš.
Alebo možno vieš viac, než si myslíš.
Možno naozaj nevieš, čo chceš. A možno to len nevieš pomenovať.
To nie je to isté. Veľa ľudí dokáže veľmi presne povedať: nechcem túto prácu, nechcem sa stále niekomu prispôsobovať, nechcem byť permanentne unavený, nechcem takýto vzťah, nechcem robiť toto ďalších desať rokov.
To je informácia. A celkom dôležitá.
Problém je, že „nechcem“ ti ukazuje, od čoho chceš odísť. Nie kam chceš ísť. A bez toho môžeš veľmi efektívne utekať. Len nie nevyhnutne správnym smerom.
1. Prestaň na chvíľu riešiť, čo je realistické
Toto robíme fantasticky. Niekto sa opýta: „Čo by si chcel?“ a mozog okamžite otvorí oddelenie logistiky. Na to nemám peniaze. To by nešlo s deťmi. Nemám na to školu. Som príliš starý. Je to nezodpovedné. Čo by na to povedali ostatní?
Dobre. K tomu sa dostaneme.
Lenže práve si odpovedal na otázku „Prečo to nejde?“ a tú ti zatiaľ nikto nepoložil. Otázka bola: Čo chceš?
Skús na chvíľu nezamestnávať realitu ako osobného bodyguarda pred vlastnými túžbami. Najprv potrebujeme zistiť smer. Potom budeme riešiť mapu, peniaze, riziká a všetky tie otravné veci, ktoré existujú v skutočnom svete.
2. Oddeľ „chcem“ od „mal by som“
Chcem vlastný dom. Chcem kariéru. Chcem deti. Chcem byť úspešný. Chcem viesť tím. Chcem veľa zarábať. Chcem cestovať.
OK. Naozaj?
Alebo si sa niekedy naučil, že takto vyzerá dobrý život? Niektoré naše ciele sú skutočne naše. Niektoré sme zdedili od rodičov, niektoré odkukali od ľudí okolo nás a niektoré nám predal internet. A niektoré naháňame tak dlho, že sme sa už dávno prestali pýtať, či ich ešte vôbec chceme.
Skús si pri niektorom zo svojich veľkých cieľov položiť otázku: Keby o tomto rozhodnutí nikdy nikto nevedel, chcel by som to stále?
Ak sa odpoveď zrazu komplikuje, sme na zaujímavom mieste.
3. Nepýtaj sa iba, čo chceš mať. Pýtaj sa, ako chceš žiť.
Môžeš napríklad chcieť vysokú pozíciu. Ale čo od nej vlastne chceš? Peniaze, status, vplyv, slobodu, pocit, že si v niečom dobrý, možnosť tvoriť alebo bezpečie?
Pretože možno v skutočnosti nechceš byť riaditeľ. Možno chceš autonómiu. A to je dosť zásadný rozdiel, pretože k autonómii vedie omnoho viac ciest než jedna konkrétna pracovná pozícia.
To isté platí pri peniazoch, vzťahoch, bývaní či podnikaní. Vec, ktorú chceme, je niekedy iba nástroj. Oveľa zaujímavejšie je zistiť, čo nám má umožniť cítiť, robiť alebo žiť.
4. Predstav si obyčajný utorok
Nie vysnívanú dovolenku. Nie moment, keď vyhráš milión. Nie svoj život na Instagrame.
Predstav si utorok o 10:37.
Kde si? Čo robíš? S kým si? Ako vyzeralo tvoje ráno? Koľko máš kontroly nad vlastným časom? Akým problémom sa venuješ? Čo ťa čaká večer?
Toto je podľa mňa omnoho zaujímavejšia predstava dobrého života než zoznam vecí, ktoré chceš vlastniť. Pretože život sa z väčšej časti nedeje na Maldivách, pri povýšení ani pri veľkých životných míľnikoch.
Deje sa v utorok o 10:37.
5. Pozri sa na svoju závisť
Áno, aj na túto "škaredú" emóciu, ktorú by sme ideálne nemali cítiť.
Niekto oznámi, že dal výpoveď a začal podnikať, a niečo ťa pichne. Niekto cestuje. Pichne ťa. Niekto má vzťah, ktorý pôsobí pokojne a bezpečne. Zase to tam je.
Nemusí to znamenať, že chceš jeho život. Závisť však môže byť celkom zaujímavá stopa. Namiesto otázky „Prečo som taký závistlivý?“ sa skús opýtať: „Čo presne mu závidím?“
Nie človeka. Konkrétnu vec. Slobodu? Odvahu? Pozornosť? Peniaze? Blízkosť? Čas? Možnosť tvoriť?
Možno tam nájdeš niečo, čo ti v tvojom vlastnom živote chýba.
6. Pozri sa aj na to, čo ťa serie
Aj hnev a frustrácia sú informácie. Ak ťa opakovane vytáča mikromanažment, možno je pre teba dôležitá autonómia. Ak ťa ničí chaos, možno potrebuješ stabilitu. Svoju. Ak neznesieš povrchné vzťahy, možno potrebuješ hĺbku. Ak ťa ubíja rutina, možno potrebuješ pestrosť.
To samozrejme neznamená, že každá nepríjemná emócia je mystická správa z vesmíru, ktorú treba okamžite nasledovať. Ale opakujúca sa nespokojnosť stojí za preskúmanie.
Môže totiž ukazovať na hodnotu, pre ktorú momentálne v tvojom živote nie je dosť priestoru.
7. Prestaň hľadať jednu správnu odpoveď
Možno neexistuje.
Možno niekde hlboko v tebe nie je ukrytý jeden jediný „pravý život“, ktorý musíš správne identifikovať, inak si všetko pokazil. Môže existovať päť životov, v ktorých by si bol spokojný. Desať povolaní, ktoré by ti dávali zmysel. Viacero miest, kde by si vedel žiť. Viacero dobrých rozhodnutí.
Niekedy nás neblokuje to, že nevieme, čo chceme. Blokuje nás predstava, že musíme vybrať dokonale.
Lenže väčšina rozhodnutí nie je test, pri ktorom niekde existuje správna odpoveď a ty ju máš uhádnuť. Je to voľba. A každá voľba niečo prináša a niečo stojí.
8. Každé „áno“ niečomu znamená „nie“ niečomu inému
A tu prichádza menej sexy časť.
Chcem podnikať, ale zároveň chcem úplnú finančnú istotu, žiadne riziko a žiadne obdobie, keď netuším, čo bude. Chcem viac času, ale nechcem zarábať menej, zmeniť prácu, odmietnuť projekty ani prestať robiť veci, ktoré mi ten čas berú. Chcem pokojnejší život, ale nechcem sa vzdať ničoho, čo z neho robí chaos.
Občas problém nie je v tom, že nevieme, čo chceme.
Možno veľmi dobre vieme, čo chceme. Len nechceme cenu, ktorá k tomu patrí.
A to je úplne iný problém.
9. Nemusíš vedieť, čo chceš na celý život
Otázka „Čo chcem od života?“ je gigantická. Tak gigantická, že človek môže pokojne ďalších šesť mesiacov premýšľať a nikam sa nepohnúť.
Skús menšiu: Čoho chcem mať vo svojom živote teraz viac?
Viac pokoja? Peňazí? Tvorivosti? Blízkosti? Slobody? Stability? Dobrodružstva? Času?
A potom ešte menšiu: Čo by bol jeden konkrétny krok týmto smerom?
Nemusíš dnes vymyslieť nový život. Potrebuješ možno len zistiť, ktorým smerom chceš urobiť najbližší krok.
10. A potom príde tá nepríjemná časť
Keď zistíš, čo chceš, niečo sa zmení. Už sa nemôžeš tak pohodlne schovať za „neviem“.
Možno namiesto toho príde: Viem, čo chcem, len sa bojím. Alebo: viem, čo chcem, len by som tým niekoho sklamal. Viem, čo chcem, len to bude ťažké. Viem, čo chcem, len si to zatiaľ nedovoľujem.
A toto je presne miesto, kde začína zodpovednosť.
Nie povinnosť okamžite obrátiť celý život hore nohami. Nie sebabičovanie za to, že si to neurobil skôr. Len schopnosť priznať si: Toto chcem. Tohoto sa bojím. A toto je teraz moje rozhodnutie.
To je oveľa viac než „neviem“.
A ak stále nevieš, je to v poriadku
Nemusíš si po prečítaní jedného blogu sadnúť pod strom a objaviť zmysel svojho života. Niekedy potrebujeme svoje odpovede chvíľu hľadať, otáčať ich z rôznych strán a oddeliť to, čo skutočne chceme, od toho, čo sme sa naučili chcieť.
A presne toto môže byť aj téma na koučing. Nemusíš prísť s hotovým cieľom. Pokojne môžeš začať vetou: „Viem, že niečo chcem inak. Len ešte neviem čo.“
Od toho začneme. A cieľ nájdeme spolu 😊